close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

April 2013

Moja NOVÁ LPčka od Beatles

3. april 2013 at 20:44 | BeatleGirl |  The Beatles
V pondelok som si cez internet objednala LPčko(gramof. platňu) a prišla mi už dnes.
Je to LP s názvom WITH THE BEATLES, je supeeer úžasná:


MAGICAL&MYSTERY Boys 1. DIEL

3. april 2013 at 17:35 | BeatleGirl |  STORY
No, keďže ste mi písali, že by ste ten príbeh chceli mať ako príbeh, tak tu ho máte:
WARRING: Kopírovanie je TRESTNÉ!!!!!!!


Beatles iste každý pozná. To nemusím zdôrazňovať. A pre tých, ktorí to nevedia, Beatles sú tou najlepšou skupinou na svete. Povedané veľmi jednoducho.
Ich život je veľmi namáhavý a vyčerpávajúci. Je super byť slávny a bohatý, ale má to svoje ale.
Majú to ťažké. Zdá sa, že majú všetko a pri tom nemajú nič.
Nemajú slobodu a nemôžu prechádzať ulicami bez toho, aby sa to nezmenilo na zbesilú naháňačku.
Ja som nevyhovaná, prepáčte, ani som sa nepredstavila. Volám sa Marry a s Beatles som sa stretla pred tromi rokmi, keď prišli nahrávať do štúdia. Vtedy som pracovala ako sekretárka, ale teraz som pomocná zvukárka.
Najväčšie simpatie má u mňa George, ale nemal o mňa záujem, pretože som bola o pár rokov staršia, ale veľkú hlavu som si z toho nerobila, pretože asi o dva mesiace som stretla svojho terajšieho manžela a zhodou okolností sa volal tiež George.
Ale to je iný príbeh. Príbeh, ktorý vám chcem rozpovedať je o Paulovi. Pamätám si na to veľmi živo, ako by to bolo včera.

Beatles mali niekoľko koncertov a jeden na ktorom sa to všetko začalo bol v Londýne.
Bol to úžasný koncert a po koncerte si šli chlapci odpočinúť a najesť sa do miestnej krčmy. Volala sa LENDWOOD. Bol to taký zatuchnutý kút, ale chlapcom to pripomínalo staré dobré časy z Liverpoolu.
Dokonaca pozvali aj mňa. Objednali si pivo a mne limonádu.
Všetci sme sa spolu rozprávali a bavili. Paul sa trochu uvoľnil a rozprával vtip za vtipom.

V tom zvonček nad dverami začvendžal a vo dverách sa objavil veľmi zvláštny mladík. Na prvý pohľad tuctový a obyčajný, ale z bližša, keď prechádzal okolo nášho stola, nás pohľad naňho doslova zmrazil. A Paula najviac.
Ostatný si vôbec nič nevšimli, iba ja a Paul. Paul sa ku mne obrátil a opýtal sa ma: "Videla si ho?" Ja som iba mlčky prikývla a súhlasila. Obidvaja sme zostali ako obarený, no Paul sa odhodlal a prisadol si k tomu chlapcovi.
Na tom by nebolo však nič zvláštne, lenže ten chlapec vyzeral presne ako Paul.
Mal jeho oči, nos, ústa, no proste všetko.
Bol ako jeho odraz v zrkadle s tým rozdielom, že mal inak očesané tmavé vlasy a nosil okuliare.
Mladík bol v pomykove, keď sa mu Paul prihovoril...

KONIEC 1. DIELU MAGICAL&MYSTERY Boys...

Tak čo??? Páčilo sa vám to???? Mám pokračovať????

Paul ako POLICAJT???? :-D

3. april 2013 at 16:57 | BeatleGirl |  Paul McCartney
Čo to má byť???? Paul ako policajt???? Ešte, že je beatle, i keď tá uniforma mu celkom sekne, čo poviete???
:-D

zdroj: www.tumblr.com


"MOŽNO" nový príbeh

2. april 2013 at 12:01 | BeatleGirl |  STORY
Napadlo ma, že sem dám nový príbeh.
Bude o Beatles, samozrejme. A konkrétne o Paulovi.
Bude sa to odohrávať v Anglicku, kde budú mať Beatles koncert.
Po koncerte zájdu do jednej kaviarne a Paul sa tam stretne s chlapcom v rovnakom veku ako je on.
Ale zatiaľ na to nič nie je, lenže ten chlapec bude vyzerať presne ako Paul.
A tak sa obidvaja dohodnú, že si vymenia životy...


No???? Čo poviete??? Mám začať s písaním???? Chceli by ste ten príbeh mať tu???? Píšte komenty, ďakujem...

Vaša BeatleGirl :-D


5. DIEL

2. april 2013 at 11:49 | BeatleGirl |  STORY

Tu je ďalšia časť:
"Áno, tu Sandra." "Ahoj. Tak rád znova počujem tvoj hlas. Chýbala si mi." "Aj ty mne. A vlastne odkiaľ voláš?" "Z hotela." "Si v Londýne?" "Áno, prečo sa pýtaš?" "Keď si v Londýne, mohli by sme sa stretnúť." "To je skvelý nápad. Poznáš tú kaviareň Ladyless?" "Samozrejme, že poznám, stretneme sa tam? Kedy?" "Za dve hodiny?" "Dobre, prídem tam."
Áá, ako veľmi sa teším. No, najvyšší čas sa vychystať. Ale čo na seba? Dám si to žlté tričko a čierne nohavice, vonku je zima. Ešte na seba prehodím kabát a idem.
Pri vchode ma zastavila sestra: "Kam ideš San?" "Á, idem za Millie." "Kedy prídeš?" "Neviem." "To predsa musíš vedieť." "Čo ja viem, asi za dve, tri hodiny." "Dobre, dávaj si pozor a ozaj pozdravuj Millie." "Budem, čav!"
Je mi hrozne, keď musím ešte aj sestru klamať, ale to všetko iba pre prípad, samozrejme, že nejdem za Millie, za Millie pôjdem neskôr. Dúfam, že ma neodbehne bus.
Srdce mi bije tak, že ani nepočujem svoje myšlienky. Stále mám pre očami Paula, ako mi hovorí, že ma ľúbi. Síce mi to ešte na rovinu nepovedal, ale dúfam, že mi to raz povie. Možno dnes. Som plná očakávaní.
Milujem ho, ale nie som si istá tým či to vydrží a možno z toho vzťah nakoniec vôbec nebude. Nechcem sa sklamať, chcem sa tešiť a znova byť v Paulovej náruči. Znova ucítiť jeho pery na svojich. Ten krásny pocit, ktorý som mala dlho potom a ešte stále to cítim.
Cez okno do kaviarne pozerám, ale Paula tam nevidím, možno tak je, ale určite sa musel nejako zamaskovať, aby ho nikto nespoznal.
Zvonček nad mojou hlavou zacinkal a z rohu sa ozvalo tiché: "Śśśsss!" Čo je to? Neviem, obzerám a koho nevidím. Paul v okuliaroch, starom hnedom kabáte a klobúku na hlave. Vôbec som ho nespoznala. Máva mi a ja kráčam k stolu. "Ahoj, dlho čakáš?" "A nie. Dáš si niečo?" "Nie ďakujem." Nastalo ticho a my sme sa na seba pozerali a rázom sa slová niekam stratili. Nevedela som čo sa ho mám pýtať, vôbec nič ma nenapadalo. Znova nastalo to hlúpe ticho, ale v tom ma konečne niečo napadlo: "Budete tu mať koncert?" "Vlastne áno a ešte sa chystáme tu nahrávať. A čo ty? Vaši sú doma?" "Keby boli doma, teraz by som tu s tebou nesedela. Ale inak ďakujem za opýtanie." Paul sa na mňa usmial a znova sa ku mne začal podozrivo približovať. Hneď som vedela k čomu sa schyľuje. Naše pery sa približovali a približovali, ale k bozku nakoniec neprišlo. Keď sme sa skoro pobozkali, v tom niekto stál vedľa nás a mal ruku na Paulovom pleci. Paul a ja sme sa zľakli a odtiahli sa od seba. Vedľa Paula totižto stál John Lennon, jeho parťák. Ja proti nemu nič nemám, no ale teraz mi skazil náladu a skazil krásny bozk, no nevadí. Možno dostanem ďalší.
John nám neprekazil iba bozk, dokonca bol taký drzý, že si k nám prisadol, ale čo už. S Paulom sme dúfali, že čoskoro odíde, ale on nie. Zrejme ho to s nami bavilo, pretože nechcel odísť a začal byť trochu dotieravý. "Ja som vás vyrušil čo?" Paul radšej nič nehovoril, lebo vedel čo od neho môže čakať, ale ja som to nevedela. "Tak trochu." Povedala som odhodlane. "S tebou som sa nerozprával!" Povedal drzo, čo ma dosť zarazilo. Paul ho začal krotiť: "John!" Nasadil prísny pohľad. "Ozaj, to je tvoj nový objav? Ešte si nás nepredstavil, kto je to?" "John to je Sandra, Sandra to je John." John bol ticho a divne sa usmieval z čoho som si odvodila, že už má trochu vypité. Aj Paul to na ňom spozoroval a vedel, že sa niečo stane. "Nepôjdeme spolu hore kočka?" Povedal John s mierne podnapitým tónom. Paula to vyvádzalo z miery: "John, buď ticho!" Ja som si to nevšímala až do okamihu, keď mi povedal: "Otecko je bohatý, však? A ty si taká bohatá pipka!" Toto som už nemohla zniesť. Vstala som a odišla. Paul okríkol Johna a rozbehol sa za mnou. "Počkaj!" Ja som mala slzy v očiach a vážne ma dostalo to čo John povedal. Paul ma vzal do náručia a povedal: "Z toho si nič nerob, John je taký. Jeho pripomienky nesmieš brať vážne, keď je v tomto stave. Je proste až veľmi úprimný." "No, to je ohromné, čudujem sa, že ho niekto ešte poriadne nevyplieskal." Paul sa usmial a objal ma. V jeho očiach zrazu zažiarila iskra nového nápadu. Chytil ma za ruku a povedal: "Poznám jedno miesto, kde môžeme byť sami." Ja som sa iba usmiala a pobehla za Paulom. Tušila som, že myslí na hotelovú izbu. Uhádla som. Tá hotelová izba bolo asi jediné miesto, kde sme mohli byť my dvaja sami.
Paul zatvoril dvere a posadil sa ku mne na posteľ. Nestihla som ani nič povedať a už som cítila dotyk jeho pier na mojom krku a potom na perách.
Paul si vyzliekol sako a ja tričko. Postupne sme na sebe mali iba spodné prádlo. Po chvíli som sa spamätala. Všimla som si kam to smerovalo, rovno do postele i keď sme tam už ležali. Nevedela som čo robiť. Síce som mala Paula veľmi rada, ešte som s ním nechcela stráviť noc. Jemne som mu naznačila, že sa ponáhľam domov a on vedel čo je vo veci. Cítil sa previnilo, celú cestu k vchodu hotela sa mi ospravedlňoval. Ja som mu hovorila, že sa nemá za čo ospravedlňovať a potom sme sa dohodli na ďalšej schôdzke.
Videla som, že to Paula mrzelo, ale mňa viac. Jednoducho som nemohla ešte som na to nebola pripravená. Bola som
úplne neskúsená a bála som sa. Paul bol žentlmen a nevyčítal mi to, pochopil to...

KONIEC 5. DIELU...
Tak čo, ako sa vám to páčilo???? Ak máte nejaké nápady ako by to mohlo pokračovať, tak píšte budem rada...

Tu nájdete ostatné časti príbehu stačí kliknúť:

http://beatlegirl.blog.cz/rubrika/story


Animka z tumblr.com

2. april 2013 at 11:40 | BeatleGirl |  The Beatles
Je to fakt sranda:


DEBATA na tému: Čo si myslíte o albume A Hard Day´s Night????

1. april 2013 at 18:33 | BeatleGirl |  DEBATY
Pozerám, že už dlho tu nebola nejaká debatka a tak ju se dávám: Čo si myslíte o albume A Hard Day´s Night????
Kľudne sa vyjadrite či o ňom myslíte, teším sa na vaše komentíky :-D


4. DIEL

1. april 2013 at 16:16 | BeatleGirl |  STORY
Ja viem, že je toho asi moc, v 1 deň dva diely príbehu. Ja viem, ale nemôžem si pomôcť baví ma to.

...Povedala som si: koľko dievčat by chcelo byť v mojej koži. Bolo to vzrušujúce ako zakázané ovocie. A tak som našpúlila pery a nechala sa pobozkať najkrajšie na svete. Bolo to krásne. Držal ma za ruku a ja som na krku cítila jeho teplý dych, ktorý ma v sychravom londýnskom počasí príjemne hrial.
Jeho stisk bol pevný no zároveň nežný. Stáli sme v objatí a ja som mala hlavu položenú na jeho ramene.
V jeho náručí som sa cítila v bezpečí. Niečo takéto som ešte nikdy nepocítila a možno už ani nepocítim.
Moje srdce búchalo ako divé a pri pohľade na Paulove krásne veľké oči sa rozbúchalo ešte viac. Myslela som, že mi vyskočí z hrude. Bolo to také krásne.
Veľmi som si priala, aby to neskončilo, aby som nemusela opustiť jeho mocnú no nežnú náruč.

Stáli sme pri zadných dverách, stále v objatí a vtedy som zbadala svoju krásnu rodinku ako sa lúči a chystá k odchodu.
Ach, pomyslela som, tak predsa sa to skončilo. Ale dúfam, že ma bude ešte dlho jeho náručie tak príjemne hriať.
A tak, aby mi na to neprišli, rozlúčila som sa s ním, dala mu bozk na rozlúčku a on mi venoval krásny úsmev a keď som sa mu vzďalovala stále opakoval, že mi zatelefonuje.
Tešila som sa ako malé decko a lietala na obláčiku. Bola som mimo no z obláčiku zamilovaných ma dostala otcova poznámka: "Kde si celý čas bola?" Vôbec som nevedela čo povedať, ale vynašla som sa: "Bola som na vzduchu, prišlo mi zle." Potom otec znova našiel niečo na čo som sa musela vyhovoriť: "Čo je to?" "Čo je čo?" Spýtala som sa. "Niečo mi tu smrdí." "Čo?" Otec sa ku mne naklonil a ovoňal mi kabát. Zrejme napáchol Paulovou voňavkou a poriadne.
"A, ty myslíš toto? To je asi od kabáta čo visel vedľa môjho." Otec mi to zožral. Ešte že tak.
Nechcela by som, aby mi na to prišli. Za prvé, môj otec neznáša muzikantov a najviac tých z Beatles a za druhé, chce, aby som si našla chlapca, ktorý bude mať dobré zázemie a mať sľubnú kariéru.
Ja však stále tvrdím, že kariéra speváka či muzikanta je veľmi sľubná ak je ten muzikant slávny, ale otec počúva iba seba.
On totižto chce, aby som si našla nejakého právnika.

Keď sme prišli domov neustále som myslela na Paula, jeho hlas, jeho oči, jeho vôňu.
Ach, áno som v tom až po uši. Ale nesmiem to na sebe dať znať.
Paul mi mal zavolať v pondelok a keď nadišiel osudný deň, triasla som sa ako osika.
Bola som natešená a moja radosť sa zväčšila, keď som po tak dlhom čase(dvoch dňoch, pre mňa je to veľa) počula Paulov ukľudňujúci hlas...

KONIEC 4. DIELU...

Čo hovoríte??? Ako to bude pokračovať??? Čo myslíte????

Niečo sa vás spýtam...

1. april 2013 at 15:54 | BeatleGirl
Ahoj! To som ja vaša BeatleGirl. Chcem sa vás iba spýtať na môj príbeh čo mám na blogu. Volá sa IN YELLOW SUBMARINE?
a chcem sa vás spýtať či sa vám páči a tak podobne a hlavne či tu chcete ďalšie časti, kľudne trebárs ešte dnes.
????
Tak prosím píšte komenty, aby som vedela váš názor... :-D

Vaša BeatleGirl


Paul 0.1

1. april 2013 at 15:26 | BeatleGirl |  Paul McCartney


3. DIEL

1. april 2013 at 12:21 | BeatleGirl |  STORY



Ďalší diel príbehu: IN YELLOW SUBMARINE:

...Paul McCartney. Z toho nárazu sa mi zahmlilo pred očami a chvíľu trvalo, kým som dotyčného identifikovala. No kým som sa mu stačila ospravedlniť, podal mi ruku, usmial sa na mňa a zdvihol ma zo zeme. Keď som mu bola blízko pri tvári, mal na nej ten známy úsmev. Ja som si Paula predtým vôbec nevšímala, ale tento krát...

To bolo iné. Jeho úsmev a jeho oči. Boli v nich iskričky, keď som sa mu do nich pozerala. A v ten moment som si uvedomila, že mi ešte stále drží ruku. Cítila som sa tak trápne a zároveň krásne. Odtiahla som ruku a hlúpo sa zasmiala. Jemu to bolo očividne rovnako trápne ako mne, pretože si zahrabol do vlasov a rovnako sa zasmial.
V ten okamih som sa chcela prepadnúť pod zem. Myslela som si, že väčšie ticho už ani nemôže byť. A vtú chvíľu sa z jeho úst vynorili tiché slová: "Prepáč." "Nie, to ty prepáč." "To je dobré. Vlatne, odchádzaš?" "Nie." "Tak prečo si...?" "Išla som na vzduch." "To je dobre." "Čo je dobre?" "No, že neodchádzaš. Uvidíme sa ešte?" Ja som sa v duchu spytovala čo to vlastne robím a čo sa to vlastne deje.
Vôbec som si to nechcela pripustiť, ale bolo zrejmé, že som sa zamilovala.
Neustále som naňho myslela a očividne aj on na mňa, pretože som počula ako hovoril Georgovi: "Stretol som jedno dievča." "No a?" "Vôbec nezačala šalieť, keď ma zbadala a inak bola aj veľmi pekná." "Asi si zamilovaný."
Dalo prácu sa prestať usmievať a aspoň na chvíľu prestať naňho myslieť.
Počas pauzy sme sa ja a Paul potajomky vytratili z dohľadu. Ja som mu dala tenefónne číslo a svoju adresu.
"Ako sa voláš?" "Sandra Jones. A ty?" Zasmiala som sa. "To bolo dobré." "Ďakujem. Stretneme sa ešte niekedy?" "Za pár dní budem mať voľno, tak určite. Kde bývaš?" "V Londýne, na North Street 7. Biely veľkým dom v ľavo, neminieš." Paul si to medzitým ako som to hovorila, prezeral na papieriku čo som mu dala.
"Dnes ti zavolám." Povedal nežne. "To nie je dobrý nápad." "Prečo?" "Zavojal mi radšej pozajtra. To budú moji rodičia v práci. Zavolaj mi okolo piatej. To budem určite doma." "Máš to všetko takto zorganizované?" Zasmial sa. "No dovoľ, predsa nebudem celý deň vysedávať pri telefóne." Usmial sa a nič nehovoril.
V tú chvíľu sa ku mne priblížil a jeho pery sa nebezpečne približovali k mojim.
V ten okamih mi to doplo, veď on ma chce pobozkať...

KONIEC 3. DIELU...

Tak čo??? Páčilo sa vám to??? Ako myslíte, že to bude pokračovať???

Pattie Boyd 0.1

1. april 2013 at 11:30 | BeatleGirl |  Ľudia spätí s Beatles

Kapela seržanta Pepera

1. april 2013 at 11:23 | BeatleGirl |  The Beatles

MINI Beatles :-)

1. april 2013 at 11:18 | BeatleGirl |  The Beatles
Tu je fotka Johna, Paula, Georga a Ringa, keď boli malí. Boli zlatý :-D

ZDROJ: www.tumblr.com

Paul ako Pyramus

1. april 2013 at 11:15 | BeatleGirl |  Paul McCartney
ZDROJ: www.tumblr.com