close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

3. DIEL

1. april 2013 at 12:21 | BeatleGirl |  STORY



Ďalší diel príbehu: IN YELLOW SUBMARINE:

...Paul McCartney. Z toho nárazu sa mi zahmlilo pred očami a chvíľu trvalo, kým som dotyčného identifikovala. No kým som sa mu stačila ospravedlniť, podal mi ruku, usmial sa na mňa a zdvihol ma zo zeme. Keď som mu bola blízko pri tvári, mal na nej ten známy úsmev. Ja som si Paula predtým vôbec nevšímala, ale tento krát...

To bolo iné. Jeho úsmev a jeho oči. Boli v nich iskričky, keď som sa mu do nich pozerala. A v ten moment som si uvedomila, že mi ešte stále drží ruku. Cítila som sa tak trápne a zároveň krásne. Odtiahla som ruku a hlúpo sa zasmiala. Jemu to bolo očividne rovnako trápne ako mne, pretože si zahrabol do vlasov a rovnako sa zasmial.
V ten okamih som sa chcela prepadnúť pod zem. Myslela som si, že väčšie ticho už ani nemôže byť. A vtú chvíľu sa z jeho úst vynorili tiché slová: "Prepáč." "Nie, to ty prepáč." "To je dobré. Vlatne, odchádzaš?" "Nie." "Tak prečo si...?" "Išla som na vzduch." "To je dobre." "Čo je dobre?" "No, že neodchádzaš. Uvidíme sa ešte?" Ja som sa v duchu spytovala čo to vlastne robím a čo sa to vlastne deje.
Vôbec som si to nechcela pripustiť, ale bolo zrejmé, že som sa zamilovala.
Neustále som naňho myslela a očividne aj on na mňa, pretože som počula ako hovoril Georgovi: "Stretol som jedno dievča." "No a?" "Vôbec nezačala šalieť, keď ma zbadala a inak bola aj veľmi pekná." "Asi si zamilovaný."
Dalo prácu sa prestať usmievať a aspoň na chvíľu prestať naňho myslieť.
Počas pauzy sme sa ja a Paul potajomky vytratili z dohľadu. Ja som mu dala tenefónne číslo a svoju adresu.
"Ako sa voláš?" "Sandra Jones. A ty?" Zasmiala som sa. "To bolo dobré." "Ďakujem. Stretneme sa ešte niekedy?" "Za pár dní budem mať voľno, tak určite. Kde bývaš?" "V Londýne, na North Street 7. Biely veľkým dom v ľavo, neminieš." Paul si to medzitým ako som to hovorila, prezeral na papieriku čo som mu dala.
"Dnes ti zavolám." Povedal nežne. "To nie je dobrý nápad." "Prečo?" "Zavojal mi radšej pozajtra. To budú moji rodičia v práci. Zavolaj mi okolo piatej. To budem určite doma." "Máš to všetko takto zorganizované?" Zasmial sa. "No dovoľ, predsa nebudem celý deň vysedávať pri telefóne." Usmial sa a nič nehovoril.
V tú chvíľu sa ku mne priblížil a jeho pery sa nebezpečne približovali k mojim.
V ten okamih mi to doplo, veď on ma chce pobozkať...

KONIEC 3. DIELU...

Tak čo??? Páčilo sa vám to??? Ako myslíte, že to bude pokračovať???
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Jane Jane | Email | Web | 1. april 2013 at 14:19 | React

Jsi dobrá, je to hezký...  :D

2 Alice McCartney Alice McCartney | Web | 1. april 2013 at 14:23 | React

ááá úžasný no doufám že neucukneš jinak tě k Paulovi dotlačíma budeš mu muset dát pusu pod dohledem :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama