5. DIEL

2. april 2013 at 11:49 | BeatleGirl |  STORY

Tu je ďalšia časť:
"Áno, tu Sandra." "Ahoj. Tak rád znova počujem tvoj hlas. Chýbala si mi." "Aj ty mne. A vlastne odkiaľ voláš?" "Z hotela." "Si v Londýne?" "Áno, prečo sa pýtaš?" "Keď si v Londýne, mohli by sme sa stretnúť." "To je skvelý nápad. Poznáš tú kaviareň Ladyless?" "Samozrejme, že poznám, stretneme sa tam? Kedy?" "Za dve hodiny?" "Dobre, prídem tam."
Áá, ako veľmi sa teším. No, najvyšší čas sa vychystať. Ale čo na seba? Dám si to žlté tričko a čierne nohavice, vonku je zima. Ešte na seba prehodím kabát a idem.
Pri vchode ma zastavila sestra: "Kam ideš San?" "Á, idem za Millie." "Kedy prídeš?" "Neviem." "To predsa musíš vedieť." "Čo ja viem, asi za dve, tri hodiny." "Dobre, dávaj si pozor a ozaj pozdravuj Millie." "Budem, čav!"
Je mi hrozne, keď musím ešte aj sestru klamať, ale to všetko iba pre prípad, samozrejme, že nejdem za Millie, za Millie pôjdem neskôr. Dúfam, že ma neodbehne bus.
Srdce mi bije tak, že ani nepočujem svoje myšlienky. Stále mám pre očami Paula, ako mi hovorí, že ma ľúbi. Síce mi to ešte na rovinu nepovedal, ale dúfam, že mi to raz povie. Možno dnes. Som plná očakávaní.
Milujem ho, ale nie som si istá tým či to vydrží a možno z toho vzťah nakoniec vôbec nebude. Nechcem sa sklamať, chcem sa tešiť a znova byť v Paulovej náruči. Znova ucítiť jeho pery na svojich. Ten krásny pocit, ktorý som mala dlho potom a ešte stále to cítim.
Cez okno do kaviarne pozerám, ale Paula tam nevidím, možno tak je, ale určite sa musel nejako zamaskovať, aby ho nikto nespoznal.
Zvonček nad mojou hlavou zacinkal a z rohu sa ozvalo tiché: "Śśśsss!" Čo je to? Neviem, obzerám a koho nevidím. Paul v okuliaroch, starom hnedom kabáte a klobúku na hlave. Vôbec som ho nespoznala. Máva mi a ja kráčam k stolu. "Ahoj, dlho čakáš?" "A nie. Dáš si niečo?" "Nie ďakujem." Nastalo ticho a my sme sa na seba pozerali a rázom sa slová niekam stratili. Nevedela som čo sa ho mám pýtať, vôbec nič ma nenapadalo. Znova nastalo to hlúpe ticho, ale v tom ma konečne niečo napadlo: "Budete tu mať koncert?" "Vlastne áno a ešte sa chystáme tu nahrávať. A čo ty? Vaši sú doma?" "Keby boli doma, teraz by som tu s tebou nesedela. Ale inak ďakujem za opýtanie." Paul sa na mňa usmial a znova sa ku mne začal podozrivo približovať. Hneď som vedela k čomu sa schyľuje. Naše pery sa približovali a približovali, ale k bozku nakoniec neprišlo. Keď sme sa skoro pobozkali, v tom niekto stál vedľa nás a mal ruku na Paulovom pleci. Paul a ja sme sa zľakli a odtiahli sa od seba. Vedľa Paula totižto stál John Lennon, jeho parťák. Ja proti nemu nič nemám, no ale teraz mi skazil náladu a skazil krásny bozk, no nevadí. Možno dostanem ďalší.
John nám neprekazil iba bozk, dokonca bol taký drzý, že si k nám prisadol, ale čo už. S Paulom sme dúfali, že čoskoro odíde, ale on nie. Zrejme ho to s nami bavilo, pretože nechcel odísť a začal byť trochu dotieravý. "Ja som vás vyrušil čo?" Paul radšej nič nehovoril, lebo vedel čo od neho môže čakať, ale ja som to nevedela. "Tak trochu." Povedala som odhodlane. "S tebou som sa nerozprával!" Povedal drzo, čo ma dosť zarazilo. Paul ho začal krotiť: "John!" Nasadil prísny pohľad. "Ozaj, to je tvoj nový objav? Ešte si nás nepredstavil, kto je to?" "John to je Sandra, Sandra to je John." John bol ticho a divne sa usmieval z čoho som si odvodila, že už má trochu vypité. Aj Paul to na ňom spozoroval a vedel, že sa niečo stane. "Nepôjdeme spolu hore kočka?" Povedal John s mierne podnapitým tónom. Paula to vyvádzalo z miery: "John, buď ticho!" Ja som si to nevšímala až do okamihu, keď mi povedal: "Otecko je bohatý, však? A ty si taká bohatá pipka!" Toto som už nemohla zniesť. Vstala som a odišla. Paul okríkol Johna a rozbehol sa za mnou. "Počkaj!" Ja som mala slzy v očiach a vážne ma dostalo to čo John povedal. Paul ma vzal do náručia a povedal: "Z toho si nič nerob, John je taký. Jeho pripomienky nesmieš brať vážne, keď je v tomto stave. Je proste až veľmi úprimný." "No, to je ohromné, čudujem sa, že ho niekto ešte poriadne nevyplieskal." Paul sa usmial a objal ma. V jeho očiach zrazu zažiarila iskra nového nápadu. Chytil ma za ruku a povedal: "Poznám jedno miesto, kde môžeme byť sami." Ja som sa iba usmiala a pobehla za Paulom. Tušila som, že myslí na hotelovú izbu. Uhádla som. Tá hotelová izba bolo asi jediné miesto, kde sme mohli byť my dvaja sami.
Paul zatvoril dvere a posadil sa ku mne na posteľ. Nestihla som ani nič povedať a už som cítila dotyk jeho pier na mojom krku a potom na perách.
Paul si vyzliekol sako a ja tričko. Postupne sme na sebe mali iba spodné prádlo. Po chvíli som sa spamätala. Všimla som si kam to smerovalo, rovno do postele i keď sme tam už ležali. Nevedela som čo robiť. Síce som mala Paula veľmi rada, ešte som s ním nechcela stráviť noc. Jemne som mu naznačila, že sa ponáhľam domov a on vedel čo je vo veci. Cítil sa previnilo, celú cestu k vchodu hotela sa mi ospravedlňoval. Ja som mu hovorila, že sa nemá za čo ospravedlňovať a potom sme sa dohodli na ďalšej schôdzke.
Videla som, že to Paula mrzelo, ale mňa viac. Jednoducho som nemohla ešte som na to nebola pripravená. Bola som
úplne neskúsená a bála som sa. Paul bol žentlmen a nevyčítal mi to, pochopil to...

KONIEC 5. DIELU...
Tak čo, ako sa vám to páčilo???? Ak máte nejaké nápady ako by to mohlo pokračovať, tak píšte budem rada...

Tu nájdete ostatné časti príbehu stačí kliknúť:

http://beatlegirl.blog.cz/rubrika/story

 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement