March 2014

Neu face

30. march 2014 at 17:57 | BeatleGirl |  OTHERs
Takže...
Toto je oficiálne nová tvár tohto blogu

Rozhodla som sa ho trošku vylepšiť...
Stále tu budú BEATLES ako hlavná téma... ;)
ALE!
Druhá hlavná téma budú príbehy...
a nielen o BEATLES...
Taktiež tu budú súžťaže s poviedkami ;)

...
To je zatiaľ všetko čo by ste mali vedieť ostatné informácie vám doladím postupom času ;)


:O ... Another words...

30. march 2014 at 17:07 | BeatleGirl
No....................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

Takže...........................................

Rozhodla som sa, že blogu dám trochu novú tvár a zameranie ;) nechajte sa prekvapiť ;)
...
Vaša BeatleGirl :-*



? QfY

24. march 2014 at 11:33 | BeatleGirl |  OTHERs
Zlatúšikovia,
chcela som sa vás len spýtať, že aká moja poviedka sa vám NAJVIAC na tomto blogu páči. Prosím o váš názor, veľmi ma zaujíma, či mám s niektorými pokračovať alebo s inými skončiť. ;)


Vaša BeatleGirl :*

Tak teda príbeh a Story je na svete alebo ...Something wrong... (1)

15. march 2014 at 19:13 | BeatleGirl |  STORY
Tak som sa teda rozhodla vám sem dať príbeh, ktorý som vymyslela, keď som počúvala pesničku Yesterday a listovala si v v encyklopédii o Beatles...

...Something wrong... (1)
...Mladý, sebavedomý, nikedy až priveľmi... Mierne sebecký a ironický. Jeho zmysel pre humor snáď v najlepšom zmysle chápal iba on sám a ostatných teda skoro všetkých dokázal len uraziť. Lenže jeho myšlienky a úvahy boli fascinujúce v tom, že prinútili človeka sa nad tým všetkým zamyslieť. Každý naňho nadáva, že je drzý, že je nevychovaný a nepozná mieru. Ale ja v ňom vidím niečo neskutočne príťažlivé. Niečo čo vo mne vyvoláva neopísateľné a neidentifikovateľné pocity, ktoré ani sama neviem rozoznať. keď zatvorím oči, ako prvé vidím jeho. Jeho tvár. Krásne vykreslenú, so všetkými detailmi. Jeho oči... Jeho oči v ktorým je neskutočná iskra inšpirácie a mladosti. Tie dlhé, silné hnedé riasy... Jeho pery... Ich tvar ma neskutočne fasinuje vo všetkých smeroch. Už sa do nich len zahryznúť. Nič viac by som si nepriala. Pobozkať tak nádherné pery by pre mňa bola pocta na najvyššej úrovni. Jeho úsmev... Vedel ma zhypnotizovať a ja som by som sa naň dokázala dívať celé hodiny, dni, roky...
Jeho vlasy... Orieškovo hnedé, lesklé pevné vlasy vlajúce vo vetre. Dívala som sa na ne len zdiaľky. Vidieť vietor ako sa hrá s jeho vlasmi bolo zvláštne. Cítila som taký zvláštny a zaujímavý pocit. Bola to žiarlivosť? Presne v tom momente som chcela byť na mieste vetra a byť tou, ktorá sa hrá s jeho vlasami.
Jeho ruky... Hmm..m... m... mnmmmm.... hm... Nenachádzam ani slov. Keď by som si predstavila, že jeho veľká ruka drží tú moju malú rúčku. Prešla mnou zima a ja som sa vrátila zo zeme snov do krutej a neúprosnej reality.
"Alice!" Okríkla ju mama. "Áno mami, čo si praješ?" "Si neskutočná! Okamžite sa vráť do práce! Zákazníci čakajú! Stôl jeden, sedem a štyri nedostal objednané jedlo a všetko je už tu! Okamžite sa pozbieraj!" Alice musela oblúžiť zákazníkov. Potom prišli ďalší a ďalší a ďalší... Až bol večer a všetci zákazníci sa vytratili preč. Bol čas zavrieť rodinnú reštauráciu a premiestniť sa do domu. Vlastne bolo treba iba prejsť po schodoch a už bola doma. Jej traja bratia si ju začali doberať v momente ako prešla prahom dverí. Už ju to doma nebavilo. Mala toho doberania pokrk. Bratia jej neustále robili zle, brali a schovávali jej veci. Navyše nikdy za to neboli potrestaný, pretože pred rodičmi to vždy tí naničhodníci vedeli uhrať a zakryť tak, že Alice z toho vyšla ako tá najhoršia a vynadali akurát tak jej.
Bola noc. Teplučká letná noc. Všetci už spali. Iba Alice nie. Sedela na okne, s jej rozpustenými vlasami sa hral vietor. Ono len tak hľadela do tichej prázdnej ulice a premýšľala. Premýšľala nad ničím. Iba nechávala pretiecť nepotrebné a zbytočné myšlienky... Pozrela von, pozrela na skryňu a v tom jej napadlo... Utiecť... Nič ju nedržalo. Nič. Absolútne nič. Schytila najbližšiu tašku, ktorú mala po ruke, nahádzala do nej pár potrebných vecí, zobrala si peniaze a vyrazila na cestu za slobodou... Vyskočila otvoreným oknom. Utekala na autobusovú stanicu a zastihla posledný autobus do Liverpoolu.
Vystrašene si sadla na posledné voľné sedadlo a spokojne si odfúkla. Ani nevedela kam presne má namierené. Proste šla. Niečo ju v tej nekonečnej samote viedlo. Bolo to ako malé svetielko, ktoré ju udržiavalo plnú nádeje a nedovolilo jej zaspať. Keď vystúpila bolo okolo pól druhej nad ránom. V Liverpoole to nepoznala. Nemala tam nijakú rodinu. Nepoznala tam nič. Nevedela čo od toho mesta môže čakať. Slpetité chodníčky a uličky ju privádzali do šialenstva. Blúdila dobrú hodinu, potom to vzdala a sadla si na lavičku. Oprela sa o kolená a začala plakať. Za všetkým čo za sebou zanechala. Keď sa rozhodla, že sa vráti na autobusovú stanicu a odíde späť domov, rozutekala sa, aby stihla posledný autobus, ktorý tade išiel na jej smer. Ako utekala nič nevidel, vôbec nič. Nikoho nevnímala. Jej vnímanie však zostril tvrdý náraz, silné odhodenie od niečej časti tela. A už sa len videla na zemi a ako jej ušiel autobus. Ešte sa ani nespamätala a už dotyčnému nadávala: "No to vám teda pekne ďakujem! ušiel mi kvôli vám autobus" Neskoro si uvedomila do koho vlastne narazila. Zostala v nemom úžase, ale nenechala sa len tak povrchne opantať jeho osobou. "Tak s tým slečna celkom nesúhlasím! Pre poriadok, vy ste narazili do mňa a nie ja do vás. Sama si môžete za to, že vám ušiel autobus!" Potom sa postavil, oprášil sa a podal jej ruku a zdvohol ju...

KONIEC prvej časti...

Tak čo? Prečítali ste to celé? :D Kto myslíte, že je dotyčný čo Alice podal ruku? A čo myslíte že sa stane, alebo čo by sa podla vás mohlo/malo stať??? :)

Let It Be

10. march 2014 at 20:53 | BeatleGirl

Hello... You say yes... I say No

10. march 2014 at 20:48 | BeatleGirl
No zdravíčkooo :D
No.. Oficiálne som späť :D ani neviem čo sa tu pomenilo, len viem, že pár blogov odišlo a pár prišlo...
Takže som rada, že som tu a znova som tu pre vás :)....

Tak čo ľudia??? Chcete nejaký príbeh alebo niečo????