... Something wrong... (2)

18. april 2014 at 11:45 | BeatleGirl |  STORY
Ahoj te :D
Takže!
Rozhodla som sa napísať pokračovanie príbehu Something wrong...
Len tak pre info... sa vás spýtam... viete kto je "záhadný muž" htorý očaril Alice???
______________________________________________________________________________


... Ona zarazená mu ju podala. Videla totiž, že je to niekto známy... Videla ho. Bol jej srdcu veľmi blízky, až priveľmi.
S obľubou si obzrela črty jeho tváre. Očami prechádzala od čela až po špičku topánky. Očami o obkreslila aspoň stokrát. Ani sa len neopovážila nadýchnuť, ani jeden sebemenší pohyb. So zatajeným dychom čakala, čo povie. On na nej videl, že ho pozná a v duchu sa modlil, aby to nebola jedna z tých upišťaných. Ona však bola iná. Áno. Obdivovala ho, ale dokázala pochopiť isté veci. A to, že mu také správanie ide poriadne na nervy. Vedela si zrátať dve a dve. A tak v tichosti čakala na jeho reakciu. On sa však len díval... Díval... Zamyslene. Dokonca sa usmial. Taktiež ju dôkladne premeriaval od hlavy až po päty. Zastavil sa však znova pri jej zelených očiach. Mala ich také krásne. Prenikavá zelená, ktorá až omračovala, ktorá mu podlomila kolená. Dokonalé zmyslené pery. Hlavou sa mu pomotali rôzne obrazy o tom čo by spolu mohli zažiť. Typický John. Ale myslel to v dobrom, samozrejme. Nádhernú tvár lemovali bezchybné blond vlasy, ktoré sa mu ráčili odhrnúť jej z tváre, nakloniť sa a pobozkať ju... Je to John, urobil by to. Ale tým by ju možno stratil a tak si povedal, že je čas konečne niečo povedať. "Ehm..., Si odtiaľto?" Ona trošičku zarazene odpovedala: "Nie. Tuto od vedľajšieho mesta." V Johnovi sa prebudili doposiaľ nepoznané vášne. Nie také, ale úplne iné. Možno preto, že to bolo krásne dievča, a nielen to ale aj múdre. Bolo by škoda z nej urobiť len známosť na jednu noc. Ona sa usmiala, ale vzápätí sklonila hlavu. "Čo sa deje?" Spýtal sa jej John. "Odišiel mi posledný autobus a ďalší ide až zajtra a ja nemám kde späť..." John premýšľajúc povedal: "Hmm, vlastne ja som sa ťa ani neopýtal ako sa voláš." "Volám sa Alice." A na záver dodala úsmev. :) Čo sa Johnovi veľmi páčilo. "Tak čo s tým urobíme Alice?" "S čím?" Nechápavo odvetila. "No vravela si, že nemáš kde spať." "Á... aha... No tak to neviem..." Skleslo povedala. Johnovi jej bolo ľúto. Prebudil sa v ňom ochranársky pud. "Čo keby som ti to tu trošku poukazoval?" "No, ako chceš, ale varujem ťa. Je tma a ja sa jej príšerne bojím." John sa pousmial a povedal: "Si so mnou! Nemáš sa čoho báť." Alice ho trochu podpichla: "Ochrániš si ma teda?" A ten jej provokatívny úsmev sa u natoľko zapáčil, že ju musel pobozkať. Jeho telo vravelo niečo iné a mozog iné. Neubránil sa tomu nutkaniu. Chytil ju za ruku a vášnivo pobozkal. V prvej sekunde ju to zaskočila ale následne si to už aj ona vychutnávala. Neprestával. Vlastne načo. Obaja chceli pokračovať. A tak sa v tmavej Liverpoolskej ulici vášnivo bozkávala dvojica, ak ich tak nazveme...
Potom sa Alice usmiala a John jej úsmev opätoval. Bolo to zvláštne. Nepoznali sa ani hodinu už sa muchlovali, ale bolo na tom niečo magické. žeby osud? Hm... Možno, ale ak osud chcel, aby sa títo dvaja stretli, urobil to v pravú chvíľu.
... John vzal Alice za ruku, a šli... K Johnovi domov.
Pred dverami sa ešte chvíľočku bozkávali. Nič im nebránilo si dnešný večer poriadne vychutnať.
John ju pozval dnu. Zložil jej kabát. Zriedka kedy sa takto galantne správal. Ale usúdil, že Alice je dievča, ktoré si to zaslúži...
...Posadil sa na gauč a pozrel na hodinky. "Je už dosť hodín. Mali by sme ísť spať." "No. Ja celkom súhlasím, ale najprv mi ukáž, kde ma zložíš." Zasmiala sa. A on vlastne tiež. "Sú dve možnosti." "Dve?" Naklonila hlavu do pravého boku. "Áno dve." "A to?" "Buď ti usteliem tu, alebo..." Ona sa usmiala, lebo vedela čo má John na mysli. "Áno, alebo sa uložím k tebe do postele." John zostal mierne zarazený. "Vidím, že si hlavička." Odpovedal s humorom v hlase. "A mám na výber?" odpovedala Alice a pritom ho nežne pobozkala. Vedela, že je zbytočné strácať čas úbohými gestami náklonnosti a zbytočne čakať, keď sa príležitosť núka sama... KONIEC druhej časti...
 

2 people judged this article.

Comments

1 Rita Rita | Web | 19. april 2014 at 11:24 | React

Nooooooooooo tak toto som nečakala no možno tak trošku wow je to úžastné tak tomu hovorím spisovateľský talent  a teraz ti ja dam jednu radu neprestaň písať lebo to by bola riadna škoda :).  A ešte niečo ten záhadý krásavec bol John či sa mýlim?

2 BeatleGirl BeatleGirl | Web | 19. april 2014 at 17:46 | React

Ďalujem Rita si veľmi milá :) cením si že si to prečítaš, teší ma že som oblopená tak super blogermi ako si ty ;)

3 Rita Rita | Web | 20. april 2014 at 14:55 | React

Oooo ďakujem vždy horím nedočkavosťou kedy bude pokračovanie príbehu a teraz som fak zvedavá čo sa bude diať ďalej:) Už sa teším:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama